Láska na prvý dotyk…
Láska na prvý dotyk skaly, asi by ste sa mi smiali, keby ste neboli lezci a nechápali lásku k tomuto krásnemu športu.
Horúce lúče májového slnka sa opierali o skalný vápencový masív v lezeckej lokalite Srbsko, keď sa to stalo po prvýkrát.
Po dlhom prehováraní ma brat s jeho dvoma kámošmi presvedčili, aby som s nimi vyskúšala lezenie: „Nie, nejdem s vami, je to zbytočné! Lezenie nie je pre mňa, mám slabé ruky, neudržím sa na skale…“ Hoci som počas štúdia na univerzite v Prahe pravidelne makala vo fitku, netrúfala som si ísť liezť na skaly. Výhovorkami sa to len tak hemžilo: „A je príliš horúco a musím sa učiť na skúšky a …“ Boli však zbytočné!
Lezecká oblasť Srbsko
Zo začiatku som si myslela, že si robia srandu, že ideme do Srbska – však to je predsa na Balkáne… Zistila som, že Srbsko je aj obľúbená lezecká oblasť približne štyridsať kilometrov od Prahy. Pri príchode na miesto činu, som len civela na hladkú skalnú stenu, lebo som nechápala, ako tam niekto môže vyliezť a čoho sa asi tak drží. Nuž, všetci štyria sme boli „skúsení lezci“, a tak sme obišli skalnú stenu dookola a zhodili si lano z hora zo štandu (top-rope) a liezli sme na druhom konci lana. Myslím si, že možnosť lezenia na top-rope, pridáva tejto lokalite na jej obľúbenosti. 🙂
Lezecká výstroj
Vystrojili ma sedákom, karabínou, na konci lana zaviazali akýsi mne neznámy uzol, že vraj osmička, a bola som pripravená. Lezecké topánky v mojej veľkosti neboli, a tak som liezla v botaskách. Začala som najľahšou lezeckou cestou obťažnosti IV.
Pri dotyku skaly sa zrazu začali objavovať malé výčnelky, ktoré sa dali ľahko uchopiť rukou. Pod nohami sa vynárali stupy, ktoré udržali chodidlá a ja som liezla a liezla, až tam hore. Pohľad z výšky bol ohromujúci. Zapadajúce slnko a výhľad na rieku Berounku dokresľovali idylku tohto momentu. Dotyk s rozpálenou skalou bol veľmi príjemný a lezecký pohyb mi pripomínal skôr ladný tanec než drinu. Všetky svaly v tele sa pri lezeckom pohybe zjednotili a vytvorili baletné predstavenie na skale.
Nadšenie z lezeckého pohybu
Liezla som jednu cestu za druhou, až pokiaľ mi stačili sily a svaly na predlaktiach. Tie pri lezení dajú najviac zabrať, pretože sa bežne nepoužívajú a máloktorý šport ich využíva tak intenzívne ako lezenie. Bola som nadšená z lezeckého pohybu, pretože zapájal svaly, o ktorých som ani nemala tušenie, že ich mám. Romantická scenéria skalného masívu, májový večer a zurčanie neďalekej rieky boli ideálnym scenárom na lásku na prvý dotyk skaly.
A takto sa v roku 2009 začala moja veľká lezecká vášeň, ktorá vzbĺka rýchlo a stále horí v podobe životného štýlu lezkyne. Zo životného štýlu sa postupne vyprofilovala aj profesionálna prax inštruktorky lezenia.
Lezkyňa
Telo vzpružené,
krídla zvesené,
pokora bralám.
Lanom spútaná,
skalou zdolaná,
poklona horám.
Na rozpálenej skale visí pod holým nebom odovzdaná...
Lezkyňa
